Home

Vysielanie

Najrýchlejší gitaristi

Nekomentované Novinky

Najrýchlejší gitaristi sa najlepšie hľadajú v radoch tzv. shredderov (v preklade doslova trhačov). No a čo je to vlastne shredding? Ide o štýl hrania na elektrickej gitare hlavným gitaristom, kde sa skĺbuje niekoľko rôznych techník rýchleho hrania. Priekopníci tohto štýlu valcovali pódiá už v sedemdesiatych rokoch. Nájdete medzi nimi napríklad mená ako Jimmy Page (Led Zeppelin), Ritchie Blackmore (Deep Purple, Rainbow), Ulrich Roth (Scorpions) či Eddie Van Halen (Van Halen). A žiadnym prekvapením nie je, že sa shredderi dostali aj do tohto výberu.

 

7. John Petrucci

Hneď prvý pán, ktorý sa dostal do tohto krátkeho výberu, patrí medzi legendy. Pokiaľ vám jeho meno nič nehovorí, potom vám určite niečo povie aspoň kapela, kde pôsobí. Nie je to žiadna iná než Dream Theater. Petrucci stál pri jej zrode spolu s Mikeom Portnoyom a Johnom Myungom v roku 1985, kedy ešte spolu chodili na vysokú, volali sa Majesty a hrali covery skladieb Rush a Iron Maiden. Od toho bodu sú už DT veľmi ďaleko, keďže dnes sú len o niečo menším pojmom ako práve zmienené zoskupenia.

Prvýkrát sa gitary chytil, keď mal osem rokov, ale nie pre veľký záujem o hudbu, no skôr preto, že jeho staršia sestra hrala na klavír a rodičia jej dovolili večer byť dlhšie hore, aby trénovala, takže skúsil niečo podobné s gitarou. Avšak Johnovi to nevyšlo, preto potom gitaru nechal tak. Vrátil sa k nej, až keď mal dvanásť rokov. Vtedy sa stala jeho vášňou, vďaka čomu trénoval aj šesť hodín denne. Jeho vzormi boli Steve Morse, Al DiMeola, Steve Howe, Stevie Ray Vaughan, Randy Rhoads, Joe Satriani, Steve Vai, Alex Lifeson, Yngwie Malmsteen, Rush, Yes, Iron Maiden, The Dregs a Metallica. Nakoniec sa medzi nich zaradil, keď sa neskôr niekoľkokrát stal súčasťou G3, čo je projekt Joea Satrianiho.

John je povestný používaním kombinácie rôznych techník hrania. Rýchlosť mu zabezpečuje hlavne efektívne a rýchle striedanie tónov, ktoré on sám popisuje ako silný zmysel synchronizácie medzi oboma rukami. Pri sólach veľmi často kombinuje metalový shredding s pomalým emotívnym štýlom hrania. Ďalším vodítkom, pre ktoré Petrucciho neprehliadnete, je fakt, že najradšej používa sedemstrunovú elektrickú gitaru, lebo je podľa neho vďaka rozšírenému rozsahu najlepším nástrojom na drsnejšie riffy.

 

john-petrucci-dimarziocom

 

VIDEO: http://www.youtube.com/watch?v=-wbB9kbbPGo

 

6. The Great Kat

Aby ste nenadobudli dojem, že v metale vždy všade dominujú iba muži, vyvedieme vás z omylu jednou dámou. Katherine Thomas alebo The Great Kat (niekedy dokonca The Great Kat, gitarová domina či bohyňa) nie je žiadne béčko. Zaraďuje sa medzi najrýchlejších shredderov všetkých čias. Vyštudovala klasickú hudbu a na gitare nehrá typický thrash metal. Namiesto toho do neho pretransformováva známe skladby z klasickej hudby alebo vytvára svoje originálne melódie. Sama seba považuje za reinkranovaného Beethovena. Raz sa dokonca vyhlásila za Boha. Takisto o sebe tvrdí, že je jediný gitarovo- husľový virtuóz od čias Paganiniho.

K metalu ju priviedol moment, kedy v televízii náhodne videla jeden klip od Judas Priest a zamilovala sa do ich hudby, čo viedlo k tomu, že začala prepisovať klasiku z huslí na gitaru. Tak sa z dievčaťa, ktoré vyrástlo na Beethovenovi, Paganinim a iných klasikoch, stal postrach s gitarou v ruke. Okrem gitary hrá na husle a často ich používa ešte aj teraz. Kedysi hrávala bežnú klasiku, ale to bolo dávno pred tým než prešla k metalu a vyhlásila klasickú hudbu za mŕtvu. Práve kvôli tomu, že pôvodne sa venovala klasike, ale aj pre jej technické schopnosti a sebapropagáciu, ju často zvyknú prirovnávať k Yngwiemu Malmsteenovi. K jej sebaprezentácii treba povedať, že je to pekná divoška. Rada sa odieva do kože či sieťoviny, jednoducho sa oblieka ako typická domina. Ako bonus o sebe vždy rozpráva v tretej osobe.

Pri hraní na gitaru aj na husle používa Paganiniho techniku, ktorá spočíva v tom, že pri hraní Kate zohne prsty ako pazúry, čo jej umožňuje hrať extrémne ťahavé a rýchle vibrato. Podľa nej samotnej je u nej vždy dominantnou hnacou silou jej klasického shreddovania na gitare čistá klasická technika hrania na husliach.

 

the-great-kat-metal-archivescom

 

VIDEO: http://www.youtube.com/watch?v=0sQQqjpq0f8

 

5. Paul Gilbert

Paul je známy hlavne preto, že je členom Mr. Big, kde nejaký ten rok derie pódiá po boku Erica Martina, Billyho Sheehana a Pata Torpeyho. Okrem toho sa v rebríčku desiatich najlepších shredderov všetkých čias podľa magazínu GuitarOne usadil na štvrtom mieste a zmestil sa aj do päťdesiatky rovnakého rebríčka magazínu Guitar World.

Na gitare začal hrať, keď mal päť rokov. O desať rokov neskôr už koncertoval v miestnych kluboch so svojou vtedajšou kapelou Tau Zero a zmienka o ňom sa objavila v časopise Guitar Player, kde vtedy písali aj on Yngwiem Malmsteenovi. V rovnakom čase sa Gilbert nakontaktoval na Mikea Varneyho, zakladateľa Shrapnel Records, so žiadosťou o to, aby si mohol zahrať s Ozzym Osbourneom. Mal odvahu, že sa pustil do niečoho takého, lebo Varney si nevedel predstaviť, prečo by mal Ozzy chcieť pätnásťročného zasrana, napriek tomu si však vypočul pásku s Paulovým demom, čo ho prinútilo zmeniť mienku o ňom. Zostali spolu v kontakte nasledujúce tri roky a vrcholom všetkého bolo, že Gilbert potom nakoniec išiel študovať na Guitar Institute Of Technology do Los Angeles. Tu sa o rok neskôr dostal k svojej druhej kapele a v roku 1988 Martinovi spolu s Torpeym pomohol založiť Mr. Big.

V prípade vzorov Paul spomínal rôzne mená. Padli napríklad Randy Rhoads, Kim Mitchell, Eddie Van Halen, Yngwie Malmsteen, Tony Iommi, Alex Lifeson, Jimmy Page, Robin Trower, Ritchie Blackmore, Pat Travers, Gary Moore, Michael Schenker, Judas Priest, Akira Takasaki, Steve Clark, Jimi Hendrix, Kiss a The Ramones. Štýlovo komponuje mnoho druhov hudby od popu cez rock a metal až po blues a funk. Je známy svojou variabilnosťou v štýloch, rovnako tak ako aj rýchlymi rukami. Slávu mu priniesol najmä jeho osobitý druh hrania, ktoré je veľmi efektívne a využíva v ňom techniku držania gitary ako pri staccate, vďaka čomu hrá extrémne rýchle pasáže takou obrovskou rýchlosťou, že ho nestíhate sledovať a ani náhodou sa nespolieha na legato, aby to urobilo za neho, ako to robí väčšina gitaristov.

 

paul-gilbert-paulgilbertcom

 

VIDEO: http://www.youtube.com/watch?v=MFNotM3liBE

 

4. Dimebag Darrell

Aj po smrti stále Dimebagovi patrí miesto medzi najväčšími gitarovými velikánmi. Muž, ktorý v rebríčku najlepších gitaristov podľa magazínu Rolling Stone skončil na deväťdesiatom druhom mieste, ale v prípade Metal Hammer na prvom a rozhodne nie bezdôvodne. Syn producenta a country hudobníka Jerryho Abbotta nemal v sebe zakorenenú lásku k hudbe vždy. Teda, nie v ranom detstve, kedy si od rodičov pýtal bicykel, konkrétne BMX-ku, ktorú mal snáď každý z nás aj tu na Slovensku. Prvú gitaru dostal až v dvanástich rokoch a bola to Hondo Les Paul.

Dime vyhrával s gitarou množstvo lokálnych súťaží. Keď vyhral jednu v Dallase, jeho cenou bola gitara Dean ML. Neskôr ju predal opravcovi hudobných nástrojov, ktorý jej dodal trochu viac šťavy novou súčiatkou a pridal na ňu obrázok blesku, čo je typickým podpisom Dimebagových gitár. Paradoxne v rovnaký deň, ako vyhral spomínanú gitaru, Darrellovi rovnakú značku, len s inou textúrou, kúpil otec.

V roku 1981 Dime, vtedy Diamond Darrell, spolu s bratom Vinniem Paulom založili Pantera’s Metal Magic, teda neskoršiu Panteru. Prítomný pri jej zrode bol viac-menej aj gitarista, neskôr vokalista Terry Glaze (pred ním bol pri mikrofóne neoficálne Donnie Hart), ktorého o niekoľko rokov neskôr nahradil Phil Anselmo. Neoficiálnym basgitaristom bol Tommy Bradford, ale oficiálnym až Rex Brown o rok neskôr. Turbulencie v kapele začali v roku 1995, keď Anselmo začal drogovať a bolo čoraz ťažšie s ním vyjsť. Ostatní členovia s tým neboli spokojní, prichádzali hádky, menej časté albumy a nakoniec prestávka kapely. Počas nej obaja Abbottovci odišli do Damageplan s tým, že už nechceli Anselma prijať naspäť do Pantery, čím vlastne v roku 2003 úplne ukončili činnosť Pantery. O rok neskôr Dime prišiel o život počas streľby šialeného fanú šika, ktorý začal páliť po kapele aj ľuďoch počas koncertu Damageplan. Špekulácie hovoria, že dotyčný bol zarytým fanúšikom Pantery a nedokázal uniesť jej koniec.

Ale čo Dimebag a jeho vzory? Raz v jednom rozhovore povedal, že nebyť Acea Frehleyho, nikdy by nebol ani Dimebag Darrell. A že bol pravý kissák dokazuje aj jeho tetovanie na hrudi, kde mal práve gitaristu Kiss, pričom pri stretnutí s Frehleym mu Ace tetovanie podpísal a Dime si nechal podpis vytetovať. Ďalšie jeho vzory mali priamo vplyv na techniku jeho hrania. Tony Iommi mal vplyv na Dimebagovo ladenie gitary a tóny, čo Dime často držal na D♭ a nižšie. Eddie Van Halen a Pete Willis mali vplyv na štýl Darrellovho hrania. Samozrejme, ako už pri iných spomínaných ani pri Darrellovi nechýbal medzi vzormi Joe Satriani. V celkovom Dimebagovom hudobnom prejave by ste našli ešte stopy vplyvu mnohých ďalších gitaristov.

 

dimebag-darrell-hightimescom

 

VIDEO: http://www.youtube.com/watch?v=bspIlo3hVPw

 

3. Yngwie Malmsteen

V minulej časti sme tu mali ženského Yngwieho, teda The Great Kat, a teraz tu máme originál, lebo by bol hriech nezaradiť sem tohto pána. Preslávil ho neoklasický metal, ktorý aplikoval do heavy metalu. Tento švédsky gitarový boh pochádza z hudobne založenej rodiny. Narodil sa v Štokholme a dlho nemal veľký záujem o hudbu, kým nevidel v televízii ako 18. septembra 1970 Jimi Hendrix podpálil svoju gitaru, čo na Yngwieho zapôsobilo. V rovnaký deň Hendrix zomrel, ale zrodila sa nová legenda v podobe vtedy iba sedemročného chlapca.

Keď mal desať rokov, sformoval svoju prvú kapelu Track On Earth, v ktorej bol len on spolu s kamarátom zo školy, čo hral na bicie. V dvanástich si zmenil priezvisko z Lannerbäck na matkine dievčenské Malmsten, neskôr na Malmsteen. Zároveň si zmenil svoje tretie meno Yngve na Yngwie. Jeho pôvodné celé meno znelo Lars Johan Yngve Lannerbäck. V pätnástich Yngwie pracoval v hudobninách ako opravár hudobných nástrojov. O tri roky neskôr sa vďaka Mikeovi Varneymu zo Shrapnel Records dostal do USA, kde sa už začala jeho skutočná kariéra hudobníka.

Najväčšiu slávu dosiahol počas osemdesiatok. Objavil sa v kapelách ako Steeler či Alcatrazz, kde zdokonalil svoj talent a neskôr sa dal na sólovú kariéru. Jeho prvý sólový album Rising Force je dnes bibliou neoklasického rocku. Avšak koncom deväťdesiatych rokov sa vrátil ku klasickým koreňom a v Prahe za pomoci Českého Filharmonického Orchestra zložil album Concerto Suite For Electric Guitar And Orchestra In Eb Minor, Op. 1. O niekoľko rokov neskôr pre pozitívne ohlasy znova oživil skladby z tejto nahrávky, ale tentokrát s japonským orchestrom. Yngwieho hlavným vzorom bol v tínedžerskom veku Niccolo Paganini, ku ktorému neskôr pribudli mená z metalu a rocku ako Ritchie Blackmore, Uli Jon Roth alebo Brian May.

 

yngwie-malmsteen-giantbombcom

 

VIDEO: http://www.youtube.com/watch?v=dmFzT_BtVLk

 

2. Synyster Gates

Synyster Gates alebo vlastným menom Brian Haner Junior patrí medzi najrýchlejších gitaristov sveta a má to niekoľkokrát potvrdené. V mnohých rebríčkoch sa pre svoje rýchle prsty udomácnil na vysokých miestach, a to právom. Tento shredder od netopierov, čím sa, samozrejme, myslia Avenged Sevenfold, býva dosť frekventovane podceňovaný hlavne pre kapelu, ktorej je súčasťou. Chalanov ľudia často neznášajú, nadávajú na nich a nevedia oceniť ich kvality, čo je obrovská chyba. Neraz sa dokázalo, že sú talentmi.

Brian začal hrať na gitaru, keď mal deväť rokov, ale vážnejšie to začal brať až od jedenástich. Úplne prvou skladbou, ktorú sa naučil hrať, bola I Think We´re Alone Now od Tiffany, hoci za svoju najobľúbenejšiu pieseň považuje Bohemian Rhapsody od Queen. Medzi jeho vzory patria John Petrucci, Dimebag Darrell, Zakk Wylde či Slash. Ako sám tvrdí, nikdy síce nevynikal v škole, ale napriek tomu to dotiahol až na vysokú, kde študoval jazzové hranie na gitare. Dovtedy sa učil hrať sám iba podľa počutia a nikdy nechodil na žiadne kurzy. Hranie na gitaru však dosť pravdepodobne zdedil po svojom otcovi, ktorý je takisto hudobníkom.

Hoci sa Avenged Sevenfold viac-menej dali dohromady počas štúdia na strednej, Brian neštudoval na rovnakej škole ako ostatní a dostal sa k nim cez Jimmyho. S Jimmym sa poznali už od ôsmej triedy, odkedy sa stretli v obchode s hudobninami a Sullivan si z neho najprv uťahoval, no potom našli spoločnú reč v hudbe. A toto neskôr pomohlo k tomu, že sa stretli v jednej kapele. Čo sa týka gitár, Synyster používa Schecter – hoci kedysi ste ho počas Waking The Fallen a City Of Evil mohli vidieť aj s Gibsonkou – a má aj svoj vlastný rad tejto značky. Zároveň priznal, že je veľmi lenivý na prestrunovanie gitary a radšej ju pošle späť do Schecteru, aby mu vymenili struny než by to mal urobiť sám.

A prečo je v tomto krátkom výbere na druhom mieste? Pretože je naozaj sakramentsky rýchly, ale nielen to, zaraďuje sa medzi najlepších. V rebríčku Guitar World sa v stovke najlepších gitaristov všetkých čias umiestnil na osemdesiatomsiedmom mieste, ale zmestil sa aj do ich tridsiatky najlepších shredderov všetkých čias a keď spravili päťdesiatku najlepších gitaristov všetkých čias, objavil sa aj tam.

 

synyster-gates-wikimediaorg

 

VIDEO: http://www.youtube.com/watch?v=tmi0Jc657SM

 

1. Michael Angelo Batio

Doteraz sme tu mali samé legendy, ale v tejto chvíli prichádza doslova ikona. Jeho lekcie boli inšpiráciou mnohých vynikajúcich gitaristov ako Tom Morello, John Petrucci, Dimebag Darrell, Michael Romeo, Corey Beaulieu, Herman Li a ďalších. Lebo Batio je ten, ktorému nestačilo hrať jednou rukou na jednej gitare. Namiesto toho má dvojitú gitaru a hrá oboma rukami naraz alebo používa gitaru so štyrmi hmatnikmi. Nemožné? Pre neho nie.

Michael je taliansko-nemeckého pôvodu, ale vyrástol v Chicagu, kde sa aj narodil. Prvé stretnutie s hudbou mal už vo veku päť rokov, kedy hral na piáno aj komponoval vlastnú hudbu. Ku gitare sa dostal ako desaťročný a o dva roky neskôr už hrával s kapelami v kluboch, kostoloch a všade inde, kde to bolo možné. Počas víkendov hrával desať až dvanásť hodín denne, čo bol prakticky stále na dieťa poriadne veľký výkon, keďže ani mnohí dospelí toľko nezvládnu, ak nie sú profesionáli. Samozrejme, chodil na lekcie hrania na gitare, no s tým rýchlo skončil. Teda, obzvlášť po tom, keď mal trinásť rokov a jeho učiteľ mu povedal, že ho viac nemôže učiť, pretože Michael je v trinástich rýchlejší než bol on v dvadsiatich dvoch rokoch. Po tomto sa Batio ďalej učil a zdokonaľoval pozorovaním profesionálov, pri ktorých sa snažil zlepšiť riffy i ladenie.

Po štúdiu na vysokej škole sa zamestnal v miestnom štúdiu. Jeho práca vtedy spočívala aj v nahrávaní zvučiek pre Burger King, Pizza Hut, Taco Bell, KFC, United Airlines, United Way, McDonalds, Beatrice Corp. a pre chicagský hokejový tím Chicago Wolves. Neskôr bol v niekoľkých kapelách a nakoniec sa dal na sólovú dráhu. Batio je však najzaujímavejší nielen tým, že bol v podstate mág s gitarou už ako chlapec, ale ešte skôr pre techniku a štýl hrania. Vzhľadom k tomu, že má hudobné vzdelanie a hlboké znalosti v tejto oblasti, ľahšie dokáže komponovať. Je známy svojím extrémne rýchlym hraním a výborné alternatívne držanie krku gitary, čo sám pripisuje faktu, že prsty, ktoré práve nepoužíva na uchopenie nejakého tónu, necháva na tele gitary, aby ju udržal nehybnú na rýchlejšie prechytenia.

Batio pri hraní využíva plynulé ťahavé prechytenia v arpeggiu a tapping (v podstate búchanie rukou po strunách). Pri ladení preferuje stupnicu ostré F mol, ktorá je F#, G#, A, B, C#, D a E, pričom kvôli harmónii je E často povýšené na E#. Toto ladenie sám nazýva démonickým, lebo pri ňom vzniká temný, zlovestný zvuk. Druhou jeho obľúbenou stupnicou je ostré F phrygian dominant, kde je piaty tón dominantným. Okrem tohto všetkého je Michael ešte aj vynálezcom techniky under and over (pod a na), ktorej podstatou je, že má ruku zospodu krku gitary a vlastne na nej hrá ako na piáne, ale strieda polohu ruky pod a na. Takéto niečo mu pomáha v tom, aby mohol hrať oboma rukami naraz na dvoch gitarách súčasne, čo dokazuje najmä na jeho slávnej dvojitej gitare (double guitar, ktorú tiež vymyslel Batio) s dvomi hmatníkmi či štvoritej gitare (quad guitar) so štyrmi hmatníkmi. A je úplne jedno, či hrá synchronizovane alebo každo u rukou úplne inú melódiu.

Napriek tomu, že je ľavák, ak náhodou hrá na obyčajnej gitare, vidíte ho skôr hrať ako praváka. Ale je to jedno, lebo ako je jasné, Batio je obojručný, čo sa naučil sám, a preto mu nerobí používať obe ruky na hranie rovnako. No a čo nakoniec? Nie je čo dodať. Koho posadiť na trón hoci aj krátkeho výberu, keď nie Batia? Chlap, ktorý dokáže stíhať hrať oboma rukami naraz na dvoch až štyroch hmatníkoch súčasne, si to rozhodne zaslúži, lebo takých nenájdete len tak hocikde.

 

michael-angelo-batio-hngncom

 

VIDEO: http://www.youtube.com/watch?v=Rz3JhKXJDTM

 

Ale ktorí sú tí vaši top gitaristi?

 

zdroj: www.rocker.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *