Home

Vysielanie

EAGLEHEART: Stále sme garážová kapela.

Nekomentované Novinky

Powermetaloví mágovia zo susedného Česka EAGLEHEART pred mesiacom vydali svoju tretiu štúdiovú dosku. Jej tajomný názov Reverse, rovnako ako aj témy predošlých artworkov zakomponované do grafiky nového obalu, doposiaľ jediný klip z debutového albumu, dokonca aj samotný názov kapely… To všetko sú veci, ktoré určite aj vo vašich hlavách vzbudzujú rôzne otázky. Možno aj na tie vaše sme sa opýtali gitaristu Michala Jankuliaka.

 

Práve ste vydali svoju tretiu dlhohrajúcu dosku. Poďme sa na úvod porozprávať teda trochu práve o nej. Žánrovo ste sa, chvalabohu, nevydali inou cestou. V čom však vidíte najväčší posun oproti debutu Moment Of Life?

Od vydania albumu Moment Of Life už prešlo veľa času, dosť veľa ho prešlo už len od vydania druhej dosky Dreamteraphy, takže album Reverse je predsa len o niečo ďalej. Zmenilo sa u nás veľa vecí, ale na druhej strane, niektoré sa vrátili späť. Hlavný rozdiel je, že teraz už v kapele spievajú Roman, Mike aj Vojto. Navyše, v skladbách sa objavujú progresívnejšie inštrumentálne pasáže než kedysi. Snažíme sa hlavne vyhnúť zaužívaným harmonickým pochodom toľko, koľko to len ide a prísť tak aspoň s trochou originality.

 

Aká myšlienka sa skrýva za názvom vašej novinky Reverse? Nedalo sa nevšimnúť, že artwork zahŕňa aj elementy z grafík vašich dvoch predošlých dosiek. Má táto symbolika pre vás čisto osobný význam alebo je za tým aj niečo globálnejšie?

V podstate to celé symbolizuje zmenu pohľadu na témy. Oproti predošlej doske, ktorá sa zaoberala hlavne snami a únikom z reality, albumom Reverse sa toto vnímanie akoby otočilo a témy textov sa zameriavajú práve na realitu. Titul Reverse má symbolizovať zmenu, respektíve zvrat. Vieru v to, že sa všetko na dobré obráti i v tých najtemnejších momentoch nášho života, napriek tomu, že zostaneme tými udalosťami poznačení.

 

Za artworkom novej aj predošlej dosky stojí Hans Trasid. Za produkciou oboch spomínaných dosiek zas Roland Grapow. Obaja žijú v súčasnosti na Slovensku. Máte ako kapela k našej krajine nejaký bližší vzťah alebo je to iba zhoda náhod? Vraciate sa na Slovensko radi aj koncertne?

Hans nás oslovil hlavne svojou prácou. Veľmi sa nám páčili jeho diela. Ako si podotkol, spolupracovali sme s ním už pri tvorbe obalu na album Dreamteraphy a musím povedať, že bol vždy precízny a spoľahlivý. Teraz sme chceli artwork na štýl Camerona Greya a Hans bol schopný a ochotný to spraviť. A áno, Roland žije tiež na Slovensku už dlhší čas. Napokon, aj ja sám som zo Slovenska. Koncertne sa sem, samozrejme, vždy radi vraciame, avšak nie je to také ľahké zorganizovať po finančnej stránke. Ale máme také malé zázemie na Orave, odkiaľ pochádzam.

 

Pauza medzi druhým a tretím albumom sa oproti prvým dvom dvojnásobne predĺžila. Čo bolo hlavnou príčinou?

Pauza bola dlhšia asi hlavne z dôvodu, že sme dlhšie pracovali na skladbách. Chceli sme ich mať prepracovanejšie. Veľmi veľa času sme strávili aranžovaním orchestrov a celkovou kompozíciou skladieb. No a, samozrejme, každý z nás má aj svoj osobný život. Traja členovia máju už svoje rodiny, takže je samozrejmosťou, že tie sú prioritou. Takže keď si to všetko dáme dohromady a ešte do toho pridáme pracovné povinnosti, tak sa to inak jednoducho nedalo.

 

Nejaké prostriedky na vydanie albumu Reverse ste sa tento raz rozhodli skúsiť vyzbierať aj prostredníctvom crowdfundingovej kampane. S akými očakávaniami ste do toho išli a ako to v porovnaní s prvotnými pocitmi dopadlo?

Na začiatku sme dlho riešili predovšetkým morálnu otázku crowdfundingu. Nikdy predtým sme to totiž nerobili a bolo nám dosť proti srsti žiadať od fanúšikov finančnú podporu ešte pred vydaním albumu. Ako príklad nám ale slúžilo veľa domácich aj svetových kapiel, ktoré to zrealizovali úspešne a veľmi im to dopomohlo k vydaniu a aj dobrému spracovaniu dosky. Preto sme sa nakoniec rozhodli skúsiť to. No a ten náš crowdfunding nakoniec dopadol skutočne nad naše očakávania. Reakcie fanúšikov na túto kampaň boli veľmi rýchle a pozitívne, čo nás veľmi potešilo a navyše nám to dodalo ešte viac energie na ten finálny push dokončiť dosku, mix… Jednoducho dotiahnuť všetko do konca.

 VIDEO

Chystáte sa pokrstiť novú dosku alebo k nej pripravujete turné? Môžu sa na vašu návštevu opäť tešiť aj slovenskí fanúšikovia?

Turné chystáme na konci októbra a bude zahrňovať prevažne Česku republiku a niekoľko koncertov v Taliansku. Krst albumu Reverse sa bude konať 27. októbra v Brne v klube Melodka s kapelami Flowerwhile, Rimortis a Sagitari. Na Slovensku, bohužiaľ, chýbajú promotéri. Organizovanie koncertov je tak oveľa ťažšie a finančne náročnejšie. Ale uvidíme, čo sa v budúcnosti podarí.

 

Spomínaš koncerty v Taliansku. Ako ste sa vlastne dostali k talianskemu vydavateľovi Scarlet Records? Respektíve, prečo ste si vybrali práve tento label?

Scarlet Records nám pri albume Dreamteraphy poskytli výhodnú zmluvu a postarali sa aj o distribúciu dosky nielen v Európe, ale aj v USA. Na albume Reverse sme dostali podobné podmienky, ktoré nám taktiež vyhovovali, takže sme nemali dôvod odchádzať k inému vydavateľovi.

 

Dosku Reverse už ohodnotilo mnoho recenzentov. S akými ohlasmi sa ale stretávate od fanúšikovia?

Ja osobne som mal pocit, že fanúšikovia budú mať problém prehryznúť sa cez našu novú dosku. Asi hlavne kvôli jej komplikovanosti a overprodukcii. Ale napriek tomu sú reakcie ľudí zväčša veľmi pozitívne. Niekedy sa, samozrejme, nájde aj menej nadšený ohlas, ale, žiaľ, všetkým sa vyhovieť nedá nikdy.

 

Oficiálny videoklip ste doposiaľ vydali iba k titulnej skladbe z vášho debutového albumu. Zmení sa to po vydaní Reverse alebo v točení klipov nevidíte väčší význam?

To by som nepovedal. Videoklip ma pre kapelu určite veľký vyznám. Avšak na albume Dreamteraphy sa nám nepodarilo zohnať postačujúce financie na natočenie videoklipu. S albumom Reverse to ale máme v pláne napraviť. Chystáme jedno lyric video a tiež jeden oficiálny videoklip, ktorý budeme točiť už koncom septembra, a to ku skladbe Until The Fear Is Gone. Bližšie detaily ale zatiaľ nie sú známe.

 

O novej doske sme sa už čo-to dozvedeli, poďme teda trochu zmeniť tému. Fungujete už viac než jednu dekádu. Čo pokladáte za najväčší úspech vo svojej doterajšej kariére?

Za najväčší úspech pokladáme asi to, že stále spolu hráme a že kapela funguje. A to aj napriek tomu, že pár členov už kapelu opustilo. Stále sme však všetci, vrátane bývalých členov, veľmi dobrí kamaráti a vždy sa radi stretneme a pokecáme. Niekedy sa zídu všetci muzikanti na niektorom koncerte kapely a vtedy sa cítim, akoby sme boli jedna veľká rodina.

 

Kedy ste pocítili zlom vo svojej kariére? Nejaký ten okamih, kedy ste si možno uvedomili, že už nie ste „iba garážová kapela“?

Asi nikdy. My v podstate stále garážová kapela sme. Aspoň sa tak vnímame. Prístup k hudbe a ku kapele máme stále rovnaký ako na začiatku.

 

Neuvažovali ste niekedy nad vydaním koncepčného albumu?

Párkrát táto myšlienka preblesla hlavou aj mne samému. No k tomu by bol potrebný veľmi obšírny textový materiál. Navyše by sa na doske asi museli nachádzať aj skladby, ktoré by dopĺňali koncept a tie niekedy nie sú až také silné. Síce sa možno ešte niekedy pokúsime o väčší koncepčný opus podobný skladbe Wheel Of Sorrow, ale na celú dosku to asi nebude.

 

Na záver mi nedá neopýtať sa na vec, ktorá mi už dlhšie vŕta v hlave. Je alebo nie je meno kapely inšpirované rovnomennou skladbou kapely Stratovarius?

Áno. je. Bol to nápad jedného z bývalých členov kapely Tomasa Cafoureka, ktorý hral gitaru ešte na našom prvom EP Black Sun z roku 2005.

Zdroj:ROCKER.sk